Choď na obsah Choď na menu
 


18. 1. 2016

Tretie kolo II.ligy 17.1.2016 v Martine

Dlho som nepísal žiadny komentár k výsledkom ligovej súťaže, ale 3.kolo II. Ligy si zaslúži pár slov. Katka Tekeľová sa ma spýtala, či som z výsledkov rozladený. Nie, nie som z výsledkov rozladený, ale je to trochu aj moja chyba. Príliš som zdôrazňoval, že so Šuranmi o nič nejde, hlavne aby sa dobre všetci rozohrali na kľúčový zápas s Kolibou. A tak to aj bolo. Áno, prehrali sme s favorizovanými Šuranmi „tesne“ 7:1. Tesne, pretože ani jeden zápas sa nehral na dva sety.  Všetci hrali pomerne uvoľnene a hrdlo im zvierala až pozápasová úzkosť z predstavy, že stačilo málo, a mohli vyhrať. Jedine Rika sa môže pochváliť nie len cenným skalpom Raučinovej, ale zvládnutím koncovky v treťom sete, ktorý vyhrala 23:21 a zaslúžila sa o jediný bod. Nie, šortkami to nebolo. J

Treba povedať, že do každého stretnutia sme vstupovali s handicapom 0:2, keďže sme nastúpili len s jednou ženou a museli sme povinne skrečovať ženskú štvorhru aj mix. Na to, aby sme vyhrali stretnutie, sme museli vyhrať päť zo šiestich zápasov, čo proti súperom v druhej lige vôbec nie je jednoduchá úloha.

S Kolibou, ktorá do zápasu s nami nemala ani bod tak ako my, sme hrali podstatne horšie. ako so Šuranmi Lukáš síce hosťujúceho Vonšáka nechal prejsť cez desať, ale skôr zo súcitu, čo absentovalo v Odrejovej hlave proti  Igorovi Racenbergerovi, ktorý v prvom sete ledva naškrabal deväť bodov.  A bolo razom vyrovnané 2:2. Tretia dvojhra, a mne aj Majovi bolo jasné, že Hajtáš pre Maja nie je šťastná voľba, ale rebríčkové postavenia nám nedovoľovali príliš experimentovať so zostavou na stretnutie. Majo sa trápil, a okrem toho, že nemohol nájsť na strojovú hru súpera recept, pridružilo sa k tomu aj bolestivé zranenie chodidla. Tretí set skončil na 18 v Majov neprospech a vidina víťazstva sa pomaly rozplývala. Rika zápas s Ivanovičovou nezvládla takticky, a v druhom sete ani psychicky. Ondrej s Lukášom ešte vykresali nádej aspoň na remízu víťazstvom v prvej štvorhre, ale Majo s Jozefom v extrémne nervóznom trojsetovom zápase proti dvojici Racenberger-Vonšák koncovku nezvládli a Koliba sa tešila z prvého bodu do konečného zúčtovania a z pre nich mimoriadne cenného víťazstva.

Takže o zotrvanie v II.lige budeme vo finálnom kole 6.3. bojovať v skupine o 5-8 miesto na pôde Fénixu Bratislava.  Zachrániť nás môže jedine výrazná výhra nad Kolibou, skombinovaná s dobrými výsledkami s ostatnými súpermi. Ak samozrejme v II.lige zotrvať chceme, ale to je niečo, čo si musí ujasniť v hlave každý z nás.

A objasním ešte niečo.  Prečo som nereagoval na Aďkine „ospravedlnenie“ a neryl som zem nosom, aby sme odohrali stretnutia v plnom počte?  Pretože za štyri dni do ligy by sme aj tak nikoho súceho do druhej ligy na hosťovanie nezohnali, a ťahať niekoho z „B“-čka len aby sme nezaplatili pokutu, ako aj pokúšať sa motivovať  a presviedčať Aďu,  ozaj nemalo zmysel. Tu su výsledky a pár fotiek je v galérii.

Tabuľka po 3.kole

 

1. RODON Klenovec            6          0          1          39:17   86:44   12

2. BK MI Trenčín                  5          1          1          37:19   77:45   11

3. BK Šurany                         5          1          1          37:19   81:52   11

4. Spoje Bratislava B             3          2          2          29:27   65:64   8

5. AŠK Fénix Bratislava        2          2          3          29:27   66:62   6

6. CEVA Trenčín B               2          2          3          27:29   62:62   6

7. Koliba Bratislava               1          0          6          15:41   36:89   2

8. Kyklop Martin                   0          0          7          11:45   33:88   0

 

BH

 

Náhľad fotografií zo zložky Tretie kolo II.ligy 17.1.2016 Martin

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

hmmm, škoda... :-(

Marek, 18. 1. 2016 18:47

bohužiaľ, do boja o záchranu vo 4.kole sa do Bratislavy pôjde s imperatívom minimálne víťazstva nad Kolibou, plus do úvahy bude treba brať aj celkové skóre zápasov. Nechcem a ani Boris by určite nehádzal vinu iba na Aďu, ktorá určite chýbala na kurtoch, lebo nie je zaručené, že výsledok by bol opačný, ale naisto by šanca uspieť bola podstatne väčšia. Chcem týmto ale povedať, že minimálne od septembra vieme (a dovolím si tvrdiť, že aj podstatne dlhšie), kde nás v súťažiach družstiev tlačí päta a kde je naša slabina, či už A-čka alebo aj B-čka: a to je príliš úzky káder žien. 5 disponibilných hráčok na 2 družstvá je kriticky málo a vyhliadky na rozšírenie z vlastných zdrojov takmer neexistujú.
Ešte poznámka k možnosti hosťovania na poslednú chvíľu: koniec prestupového obdobia je 30.11. tento termín je ultimátny aj pre hosťovačky, takže nikto cudzí na výpomoc už v ďalších kolách nepridhádza do úvahy...