Kyklop Bedminton Club Martin

Tak, prvé kolo III.ligy u nás doma sa odohralo v tieni úspechu „našej Nasťenky“ a trápenia „hrdinov“ zamrznutej kaluže v Pchiongjangu, ktorým ale bolo fialovo, že my hráme nejakú ligu...

Neviem, a dokonca sa neberiem súdiť, či tento fakt mohol ovplyvniť výsledok snaženia nášho tímu, alebo mal len ambíciu odpútať našu pozornosť od našej vlastnej nemohúcnosti. V každom prípade poriadne zamiešal mentálne priority niektorých hráčov, a ako sa ukázalo, tak nie len našich.

Éra hosťovania Ondreja Mileca u nás sa skončila, Žilinčania prišli s omladeným a obrodeným družstvom, a všetkým ukázali, že to s pôsobením v lige v tejto sezóne myslia vážne. Doslova nás zmietli z kurtu, o čom svedčia prevažne jednociferné výsledky z našej strany. Čo nám tak zväzovalo ruky a nohy neviem, ale pohľad to bol skľučujúci a výsledok tomu zodpovedajúci.

Trochu lepšie to to vyzeralo s B.Bystricou. Majo konečne hral, čo mal, a nie to, čo mu diktovala hravá intuícia a ich jednotke – Kocskaovi nedal žiadnu šancu. Janko Sedláček, napriek prehre s mladým Černákom podal bojový výkon, ktorý vzbudil zaslúžený obdiv, a jeho dôraznosť, cit pre zrýchlenie hry a čítanie pohybu súpera by sa mali povinne prednášať na hodinách bedmintonu. Podobne sa ukázal aj v mixe s Rikou, ale tu nemal osud zápasu len vo svojich rukách. Maťo Juraš prepláchol horkosť prehry s Gomolom v prvom stretnutí poriadnou trojsetovou exhibíciou, po prehranom prvom sete otočil zápas vo svoj prospech a chuť víťazstva si už nenechal ujsť.  Po vyhratých obidvoch mužských štvorhrách nás od víťazstva delil jeden jediný bod. Vajsová nebola až tak nad sily Katky Tekeľovej, ale Katku asi trochu psychicky nalomil záver prvého setu, v ktorom prehrala na 20, a v druhom sa nechytila, a nie celkom skonsolidovaný výkon našej dvojice v ženskej štvorhre spečatil remízu. Škoda.

Stretnutie s Ilavou malo úplne iný rozmer. Janka Sedláčka sme už použiť nemohli, a tým sme museli urobiť také korekcie v zostave, ktoré nám nedávali veľa šancí na pozitívny výsledok. Ilavčania vedia hrať párové disciplíny, čo náležite potvrdili hneď v úvodnom mixe a neskôr v obidvoch mužských štvorhrách. Ich slabinou sú však „ženy“, a povinné víťazstvo naše dievčatá potvrdili, ale keby Rika  s Terkou Šlapkovou neuzavrela vodu za dvomi setmi, a to vyhrala 25:23, tak tretí set by jej nalomenú sebadôveru s konečnou platnosťou asi dorazil. Výsledok 3:5 je odrazom toho, že keby sme boli v štandardnej zostave, tak stretnutie mohlo dopadnúť aj ináč, ale je odrazom reality, ktorú nám nedoniesli Ilavčania na tanieriku, ale na vzniku ktorej sme sa aktívne podieľali.               

Čo povedať na záver?

Áno, ja viem, že sme nepodali ani priemer toho, čo dokážeme, ale to len dokazuje, že by sme sa mali zamyslieť nad upgradom našej tréningovej paradigmy, tej, ktorú v hlave nosí každý z nás.

Fotky sú v galérii.

BH