Kyklop Bedminton Club Martin

„Agerééé !“ – reval ako tur akousi divnou rečou ruzčúlený na seba  Křenek po každom vlastnom pokazenom košíku, od stavu keď viedol nad Majom v druhom sete 11:4. Keď bolo 13:13 sa skonsolidoval a ďalších osem Majových víťazných košíkov v rade do 21:13 už slovne nekomentoval. A ani sa mu nečudujem... Majo sa tváril, ako keby bol na kurte len náhodou, čo vôbec nebola pravda, ale Křenek napriek výrazne zmenenej farbe tváre silou vôle a jemu vlastnou sebadisciplínou odolal finálnej erupcii hnevu. Ale „tragédia“ (v neskoršej predstave Cevy) začala úplne inde. V mixe, keď sebavedomý, ba niekedy až zdanlivo "prísny" Kútny, v páre s Vincúrskou museli skloniť hlavu pred možno žoviálnym prejavom, ale strojovým chladom Paťa Ciklamíniho podporeného dobre (odpovedajúco rezolútnosti súpera) naladenou Katkou. A keď Křenek znova pojal dar reči, a sucho konštatoval: „naše baby s takým útokom  ...“, nemusel som sa pýtať aký je stav ženskej švorhry.  Až potom, keď  som spojil súvislosti, že po 24:22 v prvom sete dievčatá z CEVy neprekročili 11 bodov, som pochopil, že Křenek mal s tou adresáciou asi pravdu. To ale nič nemení na fakte, že skutočnou príčinou nelichotivej destinácie boli Aďa s Katkou, a ich veľmi dobre skoordinovaná hra. Je možné, že nebyť zranenia Hromníka a následného skreču prvej štvorhry by iskierka nádeje aspoň na remízu pre CEVu nevyhasla, ale táto hypotetická úvaha nemala s ohľadom na vyrovnanú hru v prvom, Majom s Vladkom aj tak vyhratom sete, racionálne jadro, a už vôbec nie s ohľadom na dvojsetovú výhru nad veľmi kvalitným „druholigovým“ Sedláčkom v podaní Maťa Červeňa. Maťo ukázal nie len že vie, ale že má ešte na viac, ako predviedol prekvapenej, prizerajúcej sa mame. Vyhrali sme 5:3 a takto si výsledok s Martinom na domácej pôde posilnená CEVA asi nepredstavovala.

A nečakal som to ani ja, rozhodne som však dúfal v slušný výsledok so Skalicou, ktorá postúpila zo štvrtej ligy.  Skalica ukázala, čo ju do tretej ligy priviedlo. Moravák Zrúna v mnohom neskutočne pripomínal Štiku z Fénixu... Asi preto, že hral predtým tiež českú ligu. Majo to skúšal zo všetkých strán, ale jeho iniciatíva sa bumerangom vracala na jeho polovicu. Aj Paťo s bývalou skalickou jednotkou Jankovičom nevedel, či je to len cudzími teniskami, že je všade neskoro.  Proste po zodpovednom výkone Maja s Katkou v mixe a trojsetovej prehratej bitke Aďi s Bundalovou sme prehrávali 3:1. A potom to prišlo. Najprv Maťo Červeň zlomil v ťažkom zápase Ambrúsa,  Paťo s Vladkom na prvej štvorhre rozdrtili Zrúnu s Koškom, a keď dvojica „hlbokých nedorozumení“ – Červeň-Juraš vyhrala v troch setoch druhú štvorhru, bolo finálne slovo na dievčatách. Musím priznať, že hrali ako z veľkej knihy a Bundalová s Hrankovou dobre rozbehnutú dvojicu proste zastaviť nemohli. Dievčatá priniesli štvrtý bod v rade a spečatili celkové víťazstvo 5:3 v náš prospech.   

To - „ako z veľkej knihy“ som si mal nechať pre seba, lebo Aďu chváliť je rovnako nebezpečné ako karhať. Adi netreba nič hovoriť, jej sa proste treba len usmiať, všetko ostatne zbytočne zaťažuje jej myseľ a komplikuje náladu, bez ktorej Aďa hrať nemôže. Zato s dobrou náladou je schopná podať neskutočný výkon, a keďže Katka nie je z tých, ktorí by náladu partnerovi pokazili, úžasne im to spolu sedí a myslím si, že nechýbalo veľa, aby porazili aj čistokrvnú druholigovú dvojicu Švachová-Markechová z BK-MI. Že Markechová kedysi hrala extraligu bolo vidno aj v mixe, kde po úvodnej „blamáži“ v podobe 21:7 v prospech Vladka s Aďou vzala koordináciu ich hry  do vlastných rúk. A naši si nevšimli, kto je na kurte „chlap“. Škoda, prehrali v troch setoch po vyrovnanej hre plnej nevynútených chýb. Podobne bol na tom aj Maťo Červeň. Dobrú tretinu setu daroval Kožárovi a keby to nerobil, nemusel čeliť tlaku stavu 20:20, v ktorom nakoniec psychicky podľahol. Veľmi podobne „nešťastne“ v troch setoch prehrali aj Maťo Juraš s Vladkom. Zato, to, čo ukázal Majo Turekovi na prvej dvojhre si zaslúži rozhodne pochvalu. Hral tak dobre, že sa čudujem, že Turek nezlámal ďalšiu raketu. Ale asi ani nemal prečo. Majo sa rútil k víťazstvu vlastnými víťaznými údermi a nie chybami súpera, predvádzal pestrú, variabilnú a útočnú hru, ktorú sám tvoril, dopĺňal paletou klamavých a prekvapivých úderov. Ten zápas Majovi vyšiel dokonale a právom si vychutnal pocit víťazstva dominanciou na kurte.

Bilancia dvoch víťazstiev s CEVou a Skalicou, a jednej prehry s BK-MI je vynikajúcim vstupom do sezóny. Je obdivuhodné, že sa vieme zísť v takejto zostave a dúfam, že to tak bude aj naďalej. Aďa cestuje z Viedne, Paťo z Bratislavy, Maťo z Prahy... Klobúk dolu pred vašou odhodlanosťou, cieľavedomosťou a zodpovednosťou. Neviem, či budem schopný to vyvážiť gumovými cukríkmi...

Všetkým gratulujem k vynikajúcemu výsledku. Fotky sú v galérii.

BH